Zatiaľ čo za doterajších 24 rokov života mi nikto neukradol osobnú vec, za posledný mesiac ma okradli až dva krát. Kráčal som hore schodmi do pražského Vítkovského parku. Chcel som si poobedňajšou prechádzkou na chvíľu oddýchnuť od denného zhonu. Prihovoril sa mi asi 22 ročný, dobre oblečený mladík, pravdepodobne Róm alebo cudzinec slovami: "nemáš dvacku". Odpovedal som mu: "Nemám", pokračoval som "som študent sám mám málo peňazí.". Mladík kráčal po mojej pravej strane po schodoch. Vyrušilo ma, že je ku mne nepríjemne blízko. Nachystal som si ihneď nôž. V ľavej ruke som niesol telefón, z ktorého som pred chvíľou volal a knižku, ktorú som chcel v parku čítať.
Mladík sa snažil pokračovať v rozhovore ďalej: "Čo to znamená, že si študent?", opýtal sa ma. Keďže som hĺbavá duša, nad touto otázkou som sa zamyslel. Nevedel som, či iba nerozumie Slovensky, alebo sa ma pýta na to čo študujem. V tom mi vytrhol z ruky mobil. Bola to rýchlosť a presnosť, zlomok sekundy, bolo vidno, že to má chlapec dobre nacvičené. Keďže ale stál vedľa mňa na schodoch, vrhol som sa na neho hneď zozadu, úplne najklasickejším škrtením ramenom a pákou na ruku, v ktorej držal môj mobil. Trochu na krk pritlačil a už ležal mobil na zemi. V tom som ho pustil, zdvihol mobil a vytiahol z vrecka nôž. Zavtedy sa o dva schode vyššie stihol zlodejíček znova na mňa otočiť, "len som si robil srandu" povedal, a pokračoval: "Čo, máš kudlu, kam mi ju pichneš? Medzi rebrá?". Povedal som prvé čo mi vtedy napadlo: "Radšej by som išiel po krku.". Na to sa zlodejíček otočil a odkráčal hore schodmi. Ako bonus prikladám nahrávku môjho telefonátu na linku 158, kde pani po 7 minútach rozhovoru a udaní čísla lampy ešte nevedela ani len kde sa nachádzam.
Niektorý ľudia žijú v ilúzií, že pri krádeži či útoku na ulici ich ochráni polícia. Aj kriminálnik začiatočník ale presne vie, koľko bude trvať príchod policajnej hliadky na "jeho" mieste. Kým príde hliadka, bude dávno preč. Do toho času i iba ty a zlodej popr. ty a útočník a jediné na čo sa môžeš poľahnúť sú tvoje schopnosti. Zlodej sa z miesta nemusí ani veľmi ponáhľať, v mojom prípade mal čas sa ešte 2 minútky porozprávať s komplicmi sediacimi poblíž a potom znudenou chôdzou odkráčať preč.
Zlodejom taktiež pomáha nízka spoľahlivosťou polície v Česku. Síce by po prijatí oznámenia na linke 158 s udaným číslom lampy mala polícia prísť pohotovo na toto presne určené miesto, v mojom prípade kód lampy jednoducho polícia nenašla. Do príchodu polície by zlodej bez stresu stihol vyfajčiť dve cigarety a vyoperovať mi navyše obličku. Tento nedostatok som už nahlásil verejnému ochránci práv, som zvedavý či sa evidencia čísel lámp prešetrí.
To, že sa mi podarilo zlodeja spacifikovať, bolo šťastie ale hlavne výsledok toho, že som na túto situáciu bol pripravený. Tasenie môjho zatváracieho Victorinox som si nacvičil pod 3 sekundy. Na tomto nožíku mám kľúč a nosievam ho všade so sebou, ako súčasť môjho Everyday carry (EDC). Ak zbraň človek nemá stále so sebou, je zbytočná. Tento nožík odporúčam, odkedy ho mám, používam ho nonstop od krájania potravín, po šróbovanie, otváranie konzerv, piva, vína, šparátko, dokonca funkčný vrták a šidlo... jeho čepeľ je relatívne kvalitná. Dôležitý trik tu je hlavne, že ho nosím vždy v tom istom vrecku (pravé na nohaviciach) a teda keď treba tasiť, viem na úrovni reflexu, do ktorého vrecka siahnuť. Bol som prekvapený, že hoci bojové umenia (Wonhvado, kickbox) som už poriadne 2 roky necvičil, 4 roky tréningu sa asi prejavili. Hneď som na úrovni reflexov vedel čo robiť. Hoci bolo vidno, že som už dlho necvičil a bol som menej istý. Keď som si v spätne tú potíčku prechádzal v mysli, objavil som, že som spravil viacero chýb, ktoré by som asi nespravil, keby som ešte stále trénoval. Telefón som napríklad mal zdvíhať až po tom, ak zlodej odišiel. Pretože pustiť zlodeja a zohýbať sa pred ním na schodoch bolo celkom odvážne, mohol ma skopnúť dole. Ak by som bol vo verejno-aktivistickejšej nálade, asi by som toho zlodeja odfotil, zadržal alebo sledoval, aby nemohol ujsť, možno nabudúce...
Niekedy môže byť aj krádež dobrá. Ak by niekto nemal na potraviny a nie je schopný si ich zadovážiť inak než kradnutím, považujem za dobré, že kradne. Možno bol tento mladík z neusporiadanej rodiny, alebo detského domova. Rozumiem ak niekto z takéhoto prostredia je absenciou pomoci spoločnosti dotlačený kradnúť. Nerád by som ho preto týmto článkom nejako odsudzoval. V mojom prípade si ale nevybral vhodného človeka na okradnutie. Pred tromi týždňami mi ale ukradli z chodby na koleji bicykel a keby som prišiel ešte aj o telefón.. to by bola doslova katastrofa. Považujem ale za sympatické, že sa ma najprv opýtal, či mu peniaze nedám. Možno som si ho mal viac všimnúť a pokúsiť sa mu pomôcť. Pravdepodobne by to skončilo rovnako, no čo ak nie?
Zlodejom taktiež pomáha nízka spoľahlivosťou polície v Česku. Síce by po prijatí oznámenia na linke 158 s udaným číslom lampy mala polícia prísť pohotovo na toto presne určené miesto, v mojom prípade kód lampy jednoducho polícia nenašla. Do príchodu polície by zlodej bez stresu stihol vyfajčiť dve cigarety a vyoperovať mi navyše obličku. Tento nedostatok som už nahlásil verejnému ochránci práv, som zvedavý či sa evidencia čísel lámp prešetrí.
Niekedy môže byť aj krádež dobrá. Ak by niekto nemal na potraviny a nie je schopný si ich zadovážiť inak než kradnutím, považujem za dobré, že kradne. Možno bol tento mladík z neusporiadanej rodiny, alebo detského domova. Rozumiem ak niekto z takéhoto prostredia je absenciou pomoci spoločnosti dotlačený kradnúť. Nerád by som ho preto týmto článkom nejako odsudzoval. V mojom prípade si ale nevybral vhodného človeka na okradnutie. Pred tromi týždňami mi ale ukradli z chodby na koleji bicykel a keby som prišiel ešte aj o telefón.. to by bola doslova katastrofa. Považujem ale za sympatické, že sa ma najprv opýtal, či mu peniaze nedám. Možno som si ho mal viac všimnúť a pokúsiť sa mu pomôcť. Pravdepodobne by to skončilo rovnako, no čo ak nie?
No comments:
Post a Comment